Sú súčasťou našich životov. S nimi vstávame, ideme spať, dokonca sú nám spoločníkmi aj na záchode. Mobilné telefóny. Generácia našich detí je prvá, ktorá nezažila svet bez mobilných telefónov. Keby sme chceli napísať sci-fi príbeh súčasnej generácie, obsah by nebol o robotoch, vznášajúcich sa autách, ale o svete bez internetu. Najväčšou katastrofou ľudstva by pravdepodobne bolo vypadnutie WiFi siete.
A my sme si takú malú katastrofu dovolili urobiť aj v našich triedach. Vychádzajúc z myšlienky Phila Marsoa, vďaka ktorému sa stal 6. február tzv. Deň bez internetu, sme ráno pozberali žiakom mobilné telefóny na nekonečných 6 hodín. Niektorí sa rozhodli telefóny nechať doma. Práve chvíle bez obrazovkových spoločníkov nám ponúkli priestor porozmýšľať a zhodnotiť, ako nás mobilné telefóny ovplyvňujú. Žiaci dostali za úlohu opísať pocity, ktoré prežívali počas tohto dňa. Niektorým ťukanie do obrazovke nechýbalo, iní sa báli, že sa s ich telefónom niečo stane a niektorým čas bez mobilu spôsobil takmer úzkostné stavy.
Verím, že sa niekomu podarilo odložiť mobil aj po príchode zo školy a prežili tak v rodine pekný spoločný čas. Nech tento emotikon 😊 nenahradí skutočný úsmev medzi nami.